Očkovanie proti COVID-19
Pandémia ochorenia covid-19 zanechá v histórii 21. storočia významnú stopu, a to aj vďaka očkovaniu, ktoré sa javí ako jediný perspektívny a najmä účinný spôsob, ako túto pandémiu zastaviť, v optimálnom prípade aj ukončiť. Vďaka úsiliu vedcov sa podarilo uviesť do praxe antivirotické liečivá voči SARS-CoV-2, ktoré však majú svoje indikačné obmedzenia, najmä v detskej populácii. Liečba je u pacientov so závažným priebehom tohto ochorenia predovšetkým symptomatická. Explozívne šírenie vírusu po celom svete, závažné priebehy ochorení, chýbajúca kauzálna liečba zmobilizovali vedecké tímy na celom svete s cieľom využiť doterajšie poznatky a vyvinúť vakcíny v omnoho kratšom čase, než sme boli zvyknutí.
V súčasnosti je podľa dostupných údajov WHO v rôznych fázach klinického a predklinického vývoja takmer 240 rôznych vakcín. Okrem klasických typov vakcín sa používajú pri ich vývoji aj viaceré inovatívne prístupy.
Z vakcín, ktoré postúpili do fázy klinického skúšania (aktuálne vyše 60 vakcín) predstavujú najväčší podiel proteínové subjednotkové vakcíny, nasledujú vektorové vakcíny s nereplikujúcim (nedeliacim) sa vírusovým nosičom, vakcíny s inaktivovaným vírusom, DNA vakcíny, mRNA vakcíny, vektorové vakcíny s replikujúcim sa vírusovým nosičom, vakcíny na princípe častíc podobných vírusu, vakcíny obsahujúce arteficiálne antigén prezentujúce bunky a živé oslabené (atenuované) vakcíny.
Európskou liekovou agentúrou (EMA) boli ako prvé schválené dve tzv. mRNA vakcíny. V súčasnosti sú obe mRNA vakcíny určené pre deti od 6 mesiacov veku, používajú sa však vakcíny s rôznym obsahom mRNA v dávke a v rôznych očkovacích schémach v závislosti od veku a imunitného systému. Vektorová vakcína s nereplikujúcim sa vírusovým nosičom (Astra Zeneca/Oxford) je určená pre vekovú kategóriu od 18 do 55 rokov veku. Ako pribúdajú výsledky klinických štúdií, postupne sa menia nielen vekové indikácie, ale aj odporúčania pre tehotné ženy alebo špeciálne skupiny osôb.
Dávkovanie a konkrétny postup očkovania proti covid-19 vrátane odstupov medzi jednotlivými dávkami vakcín sa riadi národnou vakcinačnou stratégiou a v súlade s platným SPC konkrétnej vakcíny. Zmeny vo vakcinačnej stratégii je preto potrebné aktuálne sledovať. V SPC každej vakcíny sú uvedené minimálne a prípadne aj maximálne odporúčané intervaly.
Údaje z klinických štúdií naznačujú, že mRNA očkovacie látky sú bezpečné aj pre ľudí s prekonanou infekciou SARS-CoV-2. Očkovanie je možné odporúčať osobám bez ohľadu na to, či prekonali symptomatickú alebo asymptomatickú SARS-CoV-2 infekciu. Pred očkovaním nie je potrebné testovanie (antigénové alebo PCR testy) na posúdenie aktuálnej bezpríznakovej SARS-CoV-2 infekcie alebo vyšetrovanie koncentrácie protilátok na dôkaz prekonanej infekcie.
Očkovanie osôb s prebiehajúcou infekciou SARS-CoV-2 by sa malo odložiť, kým sa pacient nevylieči z akútneho ochorenia (ak má osoba príznaky ochorenia) a sú splnené kritériá na ukončenie izolácie. Toto odporúčanie platí aj pre osoby po prvej očkovacej dávke, pokiaľ ochoreli v časovom intervale pred podaním druhej očkovacej dávky. Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb v USA (CDC) odporúča očkovanie po uzdravení a ukončení izolácie pre covid-19.
Česká vakcinologická spoločnosť odporúča odklad 7 dní po ukončení izolácie u asymptomatických osôb a 14 dní u symptomatických pacientov. Odporúčaný časový interval 90 dní bol stanovený konsenzuálne, keďže sa predpokladá, že minimálne toľko trvá post infekčné prekonanie ochorenia covid-19 a malo by sa posudzovať individuálne podľa závažnosti priebehu ochorenia, ale aj rizika možnej reinfekcie alebo iných neskorých komplikácií.
V súčasnosti u nás používané neživé mRNA a vektorové vakcíny nemôžu spôsobiť ochorenie. Vedľajšie prejavy po očkovaní môžu pripomínať príznaky ochorenia, avšak tieto príznaky sú re- akciou imunitného systému na antigény alebo iné zložky vo vakcíne. U väčšiny očkovaných osôb sú mierne a trvajú najčastejšie 1 – 2 dni.
Nemôže. Používané mRNA a vektorové vakcíny neobsahujú živé oslabené vakcinálne vírusy. Vakcíny indukujú tvorbu imunogénnych proteínov, ktoré sa neprezentujú na sliznici respiračného systému vrátane nosohltanu, kde sa realizuje výter na potvrdenie prítomnosti koronavírusu (antigénovým alebo PCR testom). Pokiaľ má očkovaná osoba po- zitívny antigénový alebo PCR test, je to prejavom aktuálnej infekcie po nákaze.
Áno. Vzhľadom na to, že zatiaľ nevieme, ako dlho pretrváva ochrana po prekonaní ochorenia a v akom časovom intervale môže dôjsť k reinfekcii, je očkovanie odporúčané aj u osôb, ktoré prekonali ochorenie, avšak až po uzdravení. V súčasnosti nie sú jednotné odporúčania na presný časový odstup od prekonania ochorenia. U bezpríznakových osôb sa odporúča očkovanie 4 týždne od pozitivity testu, u príznakových osôb približne 4 týždne od objavenia sa príznakov. V SPC vakcín sa uvádza 90-dňový interval z dôvodu predpokladu pretrvávania ochrany po prekonaní ochorenia približne takúto dobu. V akútnom štádiu ochorenia sa očkovanie nerealizuje, rovnako ani počas celého trvania karantény z dôvodu pozitivity testov na prítomnosť koronavírusu. Pred samotnou realizáciou očkovania sa však antigénové ani PCR testovanie rutinne nevyžaduje.
Sérologické testy, ktoré používame pri diagnostike mnohých infekčných ochorení môžu nepriamo potvrdiť prítomnosť alebo neprítomnosť konkrétneho patogéna, pokiaľ sa zachytí prítomnosť alebo neprítomnosť špecifických protilátok. Samotná prítomnosť protilátok nemusí korelovať s množstvom protilátok, ktoré sú potrebné na ochranu pred vznikom ochorenia. Okrem prítomnosti protilátok je preto dôležité aj kvantitatívne vyšetrenie koncentrácie protilátok, zvyčajne sa stanovuje tzv. protektívna (ochranná) koncentrácia, ktorá ale závisí od konkrétneho patogéna, ako aj od typu používaného laboratórneho testu. Pri SARS-CoV-2 nebola stanovená hodnota koncentrácie, ktorá by zaručene zabránila ochoreniu. Podobne aj neprítomnosť protilátok nemusí vždy znamenať neprítomnosť imunity, pretože aj iné časti imunitného systému (napr. T-lymfocyty) majú významnú úlohu pri ochrane pred infekciou. Rutinné vyšetrovanie protilátok pred alebo po očkovaní preto nie je odporúčané, pretože neprinesie odpoveď na žiadnu z týchto otázok.
Vakcíny proti SARS-CoV-2 sú neživé. Z toho dôvodu nie je teoreticky potrebný žiaden interval medzi podania- mi koronavírusových vakcín a iných živých aj neživých vakcín. CDC aktuálne vydala rovnaké odporúčanie, že nie je potrebný žiaden interval. V praxi sa odporúčal minimálny interval 4 – 7 dní, z dôvodu prípadných očakávaných vedľajších príznakov, niektoré odborné spoločnosti odporúčali interval 14 dní.
Tehotenstvo nie je všeobecne kontraindikáciou podávania väčšiny neživých vakcín. Avšak vzhľadom na obmedzené dáta o bezpečnosti a účinnosti vakcín proti covid-19 nie je zatiaľ odporúčané regulačnými orgánmi rutinné očkovanie počas tehotenstva. V súčasnosti už prebiehajú štúdie aj v tejto kategórii. Na žiadosť tehotnej ženy v prípade vysokého rizika nákazy alebo komplikácií je potrebné individuálne zvážiť riziko a benefit očkovania. Časový interval od podania vakcíny a plánovania tehotenstva nie je potrebný.
Všeobecne nie je známe riziko, ktoré by bolo spojené s dojčením a aplikáciou neživých vakcín. Individuálne by sa mala zvážiť potreba a najmä benefit dojčenia pre dieťa. Žena, ktorá chce byť očkovaná proti covid-19 by mala byť upozornená na chýbajúce dáta o bezpečnosti podania vakcíny počas dojčenia.
V súčasnosti je odporúčané očkovanie detí od 6 mesiacov veku. Je možné použiť obe mRNA vakcíny. Vakcíny pre najmenšie deti však majú rôzny obsah a dávkovanie. Je potrebné sledovať aktuálne národné odporúčania a SPC vakcín.
Všeobecnou kontraindikáciou očkovania je závažná alergická reakcia (anafylaxia) na vakcínu alebo zložky vo vakcíne. Predpokladá sa, že príčinou anafylaxie by mohli byť prídavné látky, ako polyetylénglykol (PEG), trometamol alebo polysorbát 80. Tieto zlúčeniny sa však bežne pridávajú do parenterálnych liekov alebo kozmetic- kých prípravkov ako pomocné látky, takže môžu u osôb, ktoré majú polyvalentné alergie vyvolať aj anafylaktickú reakciu po podaní vakcín s ich obsahom. Treba zdôrazniť, že výskyt anafylaktických reakcií po očkovaní proti covid-19 je veľmi zriedkavý (približne 2 – 6 reakcií na 1 milión podaných dávok).
Najčastejšie sa vyskytujú očakávané lokálne reakcie po podaní vakcíny – bolesť, pálenie, svrbenie alebo začervenanie a opuch v mieste vpichu (tzv. covidové rameno). Nezávažné lokálne a oneskorené alergické kožné reakcie po podaní prvej dávky vakcíny nie sú kontraindikáciou na podanie druhej dávky.
Celkové vedľajšie príhody ako zvýšená telesná teplota, zimnica, bolesti svalov a hlavy ustúpia spravidla do 48 hodín spontánne, prípadne vyžadujú ordináciu liekov proti horúčke alebo bolesti (paracetamol, ibuprofen). U niektorých, predovšetkým úzkostlivých pacientov, sa po aplikácii vakcín môžu vyskytnúť včasné celkové reakcie (vazovagálna synkopa, hyperventilácia, dysfunkcia hlasiviek, panické a úzkostné reakcie), ktoré môžu pôsobiť relatívne dramaticky, a ktoré by pri ich nesprávnej interpretácii mohli zbytočne viesť ku kontraindikácii podania druhej dávky. Závažné alergické reakcie po očkovaní prvou dávkou vakcíny sú veľmi zriedkavé. Je však nevyhnutné, aby priebeh každej včasnej a klinicky závažnej reakcie bol detailne opísaný a zaznamenaný, aby bolo následne možné vyhodnotiť príčinnú súvislosť reakcie s podaním konkrétnej vakcíny. U osôb s vazovagálnou synkopou alebo hyperventiláciou po podaní prvej dávky nie je podanie druhej dávky kontraindikované, ale odporúča sa vakcínu aplikovať v polohe ľahu s následným sledovaním očkovaného jedinca po dobu niekoľkých minút.
V prípade nezávažných lokálnych a oneskorených alergických kožných reakcií po podaní prvej dávky vakcíny je potrebné predĺžiť interval observácie na 30 minút, prípadne aplikovať vakcínu v nemocničnom zariadení. V súčasnosti sú dostupné odporúčania aj na zameniteľnosť jednotlivých vakcín proti covid-19. Je potrebné sledovať aktuálne odporúčania na podávanie dodatočných, ev. posilňovacích dávok. Od septembra 2022 sa začali požívať na preočkovanie bivalentné mRNA vakcíny, ktoré sú zamerané na ochranu voči pôvodnému variantu vírusu SARS-CoV-2 a variantu Omikron (BA.1, ev. BA.4-5).
