Očkovanie dospelých osôb
Je veľmi zaujímavé sledovať, ako prekvapivo chýba uvedomenie si očkovania ako možnosti ochrany pred infekčnými ochoreniami v dospelom veku. Rodičia vnímajú očkovanie svojich detí ako jedinečnú možnosť chrániť ich pred závažnými infekciami, na druhej strane dospelí už nemyslia na možnosť svojej vlastnej ochrany. Sami zabúdajú, že práve vekom sa znižuje kapacita a funkčnosť imunitného systému, pribúdajú rôzne chronické ochorenia s liečbou, ktorá oslabuje imunitný systém. Práve vysoký vek patrí medzi základné rizikové faktory vzniku infekcií, komplikácií, ale aj trvalých následkov. K rizikovým faktorom patrí aj stres, nesprávna životospráva, pracovné preťaženie, nízka fyzická aktivita a podobne. Očkovanie dospelých má pritom výrazne pozitívny sociálny, ale aj ekonomický efekt.
Očkovanie dospelých má význam aj preto, že vzhľadom na vysokú preočkovanosť a pomerne dlhé obdobie od zavádzania imunizačných programov chýba tzv. prirodzený „booster“. Čo to znamená?
V populácii už necirkulujú viaceré patogénne mikroorganizmy, z čoho vyplýva, že sa náš imunitný systém nestimuluje pravidelne na udržiavanie imunitnej odpovede. Preto sa odporúča zaraďovať posilňujúce dávky pre adolescentov alebo dospelých do národných očkovacích programov tak, ako je to napríklad pri čiernom kašli. V súčasnosti sa vedú diskusie aj o preočkovaní proti poliomyelitíde, mumpsu, herpesu zoster a iným.
Očkovanie dospelých má význam aj pri udržiavaní kolektívnej ochrany a zabránení prenosu mikroorganizmov na nechránenú populáciu, akou sú novorodenci, malé dojčatá, prípadne rizikové skupiny osôb s chronickými ochoreniami. V praxi to znamená, že dospelý človek má napríklad ľahkú formu čierneho kašľa, z ktorého sa lieči doma, pričom ochorenie ho priamo neohrozuje. Nebezpečná je však skutočnosť, že môže preniesť tieto baktérie na nechránené dieťa – novorodenca, čím ho vystaví vzniku závažnej infekcie, ktorá si bude vyžadovať dlhodobú hospitalizáciu s intenzívnou liečbou. V priaznivom prípade sa to zaobíde bez komplikácií a trvalých následkov. Podobne je to aj pri kolektívnej ochrane v rámci rodiny, kde je tehotná mamička, pretože jej dieťatko je počas svojho vnútromaternicového vývoja ohrozené rôznymi vírusovými infekciami, ako je chrípka a mnohé iné.
Netreba zabúdať na to, že v posledných týždňoch tehotenstva prechádzajú placentou protilátky od matky, ktoré budú chrániť dieťatko niekoľko mesiacov po narodení. Prechádzajú však iba tie špecifické protilátky, ktoré má matka po prekonaní prirodzenej infekcie alebo po očkovaní.
V rozvojových krajinách preto očkujú budúce mamičky proti tetanu niekoľko týždňov pred pôrodom, aby chránili svojich novorodencov bezprostredne po narodení, až kým sa nezačnú neskôr očkovať. Mamička, ktorá neprekonala napríklad ovčie kiahne, rubeolu alebo nebola proti nim očkovaná, ohrozuje svoje dieťa v prípade, že ochorie počas tehotenstva. V takom prípade môže dôjsť k poškodeniu plodu, prípadne k jeho odumretiu alebo k trvalým následkom poškodenia mozgu a iných orgánov.
Tehotná žena očkovaním chráni pred preventabilnými infekčnými chorobami seba, svoj plod a prenesením protilátok vzniknutých očkovaním aj neskôr svoje dieťa v prvých mesiacoch života, keď dieťa ešte nemá dostatočne vyvinutú imunitnú ochranu.
Inaktivované (neživé) vírusové i bakteriálne vakcíny a toxoidy nepredstavujú riziko pre tehotnú ženu a plod. Všeobecne sú kontraindikované živé oslabené vírusové a bakteriálne vakcíny. U matiek sú zriedkavé lokálne reakcie, oveľa menej ako u detí a pre plod nie je vyššie riziko vedľajších príhod.
Pre ochranu tehotnej ženy, plodu a novorodenca je dôležité zaujímať sa o stav očkovania matky už pred otehotnením (MMR, žltačka typu B), evidovať prekonanie ovčích kiahní (5 až 10 % žien ovčie kiahne neprekoná v detskom veku, u nich je dôležité očkovanie najneskôr 1 mesiac pred otehotnením). V prípade chrípkovej sezóny a v období pred ňou je odporúčané očkovanie proti chrípke pred otehotnením.
Počas tehotenstva sa odporúča očkovať proti chrípke a čiernemu kašľu (očkovacia látka DTaP) a covid-19. V prípade rizikových situácií z epidemiologického hľadiska sa očkuje proti žltačke typu A, žltačke typu B (ak žena nebola očkovaná v pravidelnom povinnom očkovaní) a meningokokovej infekcii. Vo výnimočných situáciách alebo v prípade cestovania do zahraničia sú indikované aj niektoré iné inaktivované vakcíny.
Po pôrode sa odporúča očkovať vakcínami, ktoré sú v pravidelnom povinnom očkovaní, ak uvedené očkovanie nebolo realizované. Je vhodné opäť prehodnotiť očkovanie proti chrípke a čiernemu kašľu, ak sa neuskutočnilo počas tehotenstva (tzv. cocoon stratégia).
Všeobecne sú určené vybrané skupiny dospelých osôb, pre ktoré existujú odporúčania na konkrétne očkovania:
-
preočkovanie alebo tzv. „booster dávky“ základných očkovaní absolvovaných v detstve zabezpečujú ochranu v dospelosti na určitý čas podľa druhu vakcíny
-
očkovanie starších ľudí, spravidla od veku 65 rokov, u ktorých je prioritne odporúčané očkovanie proti chrípke a pneumokokovým infekciám
-
očkovanie rizikových skupín dospelých osôb, u ktorých je zvýšené riziko infekcií z dôvodu chronických ochorení alebo imunosupresívnej liečby
-
očkovanie cestovateľov do exotických alebo endemických krajín,
-
očkovanie osôb profesionálne vystavených zvýšenému riziku infekcií v dôsledku ich zamestnania
Legislatíva Slovenskej republiky nezabúda na aktívnu ochranu rizikových skupín osôb. V národných odporúčaniach máme viacero povinných a odporúčaných očkovaní. Niektoré očkovania sú hradené zo zdravotného poistenia, iné zamestnávateľom. Je dôležité, aby pacienti, ich praktickí lekári a aj špecialisti aktívne realizovali preventívne opatrenia, ktoré majú chrániť tieto skupiny osôb pred závažnými komplikáciami, ktoré môžu u nich vzniknúť pri infekčnom ochorení.
V rámci povinného očkovania sa podľa slovenského očkovacieho kalendára realizuje preočkovanie proti tetanu a záškrtu vakcínou so zníženým počtom antigénov.
Po skončení očkovania detí sa začína s preočkovaním vo veku 30 rokov a potom sa pokračuje s preočkovaním každých 15 rokov. Očkovanie realizuje všeobecný lekár pre dospelých.
Dialýza, príprava na transplantáciu orgánov, užívanie liekov spôsobujúcich zníženie funkcieimunitného systému, úzke rodinné kontakty s chorými osobami alebo nosičmi mikroorganizmov,priame vystavenie riziku vzniku infekcie sú dôvodmi na realizáciu aktívnej ochrany, teda na indikáciuočkovania, ktoré zabráni vzniku infekčných chorôb u týchto rizikových osôb. Podľa platnej vyhlášky súvybrané jednotlivé skupiny ohrozených osôb, ktoré majú byť povinne očkované proti jednotlivýminfekčným chorobám.
Niektorí zamestnanci sú viac náchylní na určité infekcie v dôsledku prostredia, v ktorom pracujú. Preto majú nariadené povinné očkovanie, ktoré zabezpečuje zamestnávateľ spravidla prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby alebo príslušných všeobecných lekárov.
Zvýšené riziko vzniku konkrétnych infekcií môžu mať aj osoby z pohľadu veku, preto je odporúčané napríklad očkovanie osôb nad 59 rokov proti chrípke a pneumokokovým ochoreniam, ako aj osôb s niektorými chronickými ochoreniami. U dospelých osôb je možné očkovanie proti pneumokokovým invazívnym infekciám 13-valentnou konjugovanou vakcínou v jednej dávke alebo 23-valentnou polysacharidovou vakcínou s preočkovaním rizikových osôb.
Odporúčané očkovanie osôb so zvýšeným profesionálnym rizikom vybraných nákaz
Mnohí zamestnanci sa pohybujú v prostredí, kde hrozí zvýšený kontakt s chorými osobami,zvieratami, alebo pracujú v prírode. Samotným očkovaním chránia títo zamestnanci jednak seba,ako aj svojich blízkych v rodine, pretože nedonesú infekciu do domáceho prostredia. Na druhejstrane chránia aj osoby, s ktorými prichádzajú pri výkone svojej práce do kontaktu. Očko- vanie protichrípke u zdravotníkov chráni nielen ich samých, ale aj ich pacientov. Podobne očkovanie protihepatitíde A u pracovníkov v potravinárstve znižuje pravdepodobnosť prenosu vírusovprostredníctvom nakazených potravín na spotrebiteľov.
V rámci povinného preočkovania proti tetanu, diftérii je možné preočkovanie súčasne aj protičiernemu kašľu, a to kombinovanou vakcínou dTap. Okrem vlastnej ochrany sa očkovaním znižujepravdepodobnosť prenosu baktérií čierneho kašľa na malé deti v rodine. Viaceré krajiny majú tútostratégiu sekundárnej ochrany malých detí vo svojich očkovacích programoch, v ostatnom období saodporúča očkovať dTap aj napríklad tehotné ženy v 3. trimestri tehotenstva alebo tesne po pôrodepred prepustením z nemocnice.
v rámci európskych krajín máme jednu z najnižších zaočkovaností proti chrípke, pričom sa zabúda na to, že chrípka je vážne ochorenie, ktoré sa prejavuje mnohými včasnými a neskorými komplikáciami. Má význam očkovať tehotné ženy na ochranu samotnej ženy, ale aj plodu, resp. dieťaťa v prvých mesiacoch života (prenesenie ochranných protilátok).
je odporúčané aj dospelým osobám, predovšetkým osobám s chronickými ochoreniami a poruchami imunity.
je odporúčané pre ťažký a rýchly priebeh, ktorý ohrozuje na živote nielen malé deti, ale aj mladých dospelých a starších ľudí.
je odporúčané najmä v endemických oblastiach Slovenska, kde je vysoký výskyt nakazených kliešťov alebo pri častej konzumácii surového kozieho alebo ovčieho mlieka a mliečnych produktov.
očkovanie proti ľudským papilomavírusom, ktoré spôsobujú rakovinu krčka maternice a proti genitálnym bradaviciam podľa typu vakcíny je možné realizovať dvojvalentnou, alebo deväťvalentnou vakcínou nielen u mladých dievčat, žien, ale aj u mladých mužov podľa typu vakcíny.
očkovanie proti pásovému oparu a postherpetickej neuralgii (chronická neuropatická bolesť) je odporúčané pre osoby vo veku 50 rokov a viac. Rekombinantná vakcína sa môže podávať od 18 rokov veku, podávajú sa dve dávky v optimálnom odstupe 2 mesiacov.
